.png)
Nestáva sa často, že sem píšem veci osobné. Včera som sa ale ocitla v situácii, ktorú si nechcem nechať pre seba.
Kto pozná shopping centrum Central, tak vie, že je to trošku bludisko. Koniec koncov ako väčšina shoppingov. Architekti veľmi umne dokážu využiť všeobecne zlý orientačný zmysel, aby návštevníkov povodili po čo najväčšom množstve obchodov. Som rada, že sa rátam k tej menšime, ktorá sa v takýchto priestoroch obvykle zorientuje veľmi rýchlo a aj návštevu v IKEA dávam v priemere do 15-20 minút.
Včera som šla vyzdvihnúť jednu zásielku. Parkovisko – výťah – predajňa – výťah – parkovisko.... Za normálnych okolností tiež 10 minútová záležitosť. Pri čakaní na výťah späť sa k výťahu doslova došuchtal asi 85-90 ročný deduško. Obaja sme nastúpili na prvom poschodí a pýtam sa ho, čo mu mám stlačiť.... „Nulu... Hľadám poštu.“
„Ale ujo, pošta je na jednotke... Tam ste nastupovali. Len je na opačnej strane.“
Bolo badať ako sa v ňom miešajú milióny pocitov. Od zúfalstva, cez sklamanie, až po zlosť. Vystúpila som s ním na nulke a snažila sa mu naznačiť, že shopping je do kruhu. Nepomohlo. Myslím, že to skôr posilnilo jeho pocit márnosti. Tak vravím... „Poďte, odvediem vás tam.“
Spoločne sme nastúpili opäť do výťahu, vystúpili na jednotke a pomaly pomaličky som ho stredom previedla na dohľad pošty. Tak málo stačilo, aby sa hnev v jeho očiach zmenil na dojatie a radosť. Niekoľkokrát som sa uistila, či si pamätá cestu späť k výťahu. Keď jasne a zreteľne popísal celú trasu, odišla som ďalej po svojich. Budem len veriť, že cestu naozaj našiel... A ak nie, tak že našiel opäť niekoho, kto mu v tej situácii pomohol.
Prečo o tom ale vlastne hovorím... Pre mňa táto akcia znamenala asi 5 minútové zdržanie. Ale pre neho znamenala extrémne veľa. Nielen to, že v pre neho absolútne neprehľadnej budove našiel konečne poštu, ktorú tak zúfalo hľadal. Nielen to, že si pravdepodobne mohol vyzdvihnúť dôchodok, ale zaplatiť elektriku. Ale hlavne to, že na malú chvíľku mal pocit, že nie je sám a že ľudská spolupatričnosť aj v dnešnom svete nie sú len historkami z románov.
Preto môžem len zopakovať - Buďme k tebe milší... Drobnosti robia svet lepším. Nielen veľké skutky. A to, čo je pre vás maličkosť, môže pre niekoho iného znamenať ohromnú pomoc a nádej.